„Majkaa!“, ozval sa tenký chlapčenský hlas zo skupinky deciek stojacich pri nej a o chvíľu k nej pristúpil jej o hlavu nižší, dvakrát tenší bývalý spolužiak Dano a objal ju. Maja s rukami pri ústach, ktoré si teplým dychom zahrievala sa asi nestihla spamätať a už sa okolo nej zbehli ľudia ešte zo základky a rôzny známi. Pri príjemnej debate aj zabudla na to, že čaká ďalších pár minút na to vytúžené víno. Kúsok ďalej zrazu zazrela vysokú postavu s kučeravou hlavou. Rýchlo vystúpila z hlúčika.
„Mišoo!“, zakričala na bratranca, pribehla za ním a hodila sa mu okolo krku, ako keby bol anjel spásy alebo ako keby on mal v rukách to víno.
„Ahoj Miňonka čo tu robíš?“
Maja sa zasmiala a s nevinným pohľadom upretým na jeho čerstvo oholenú tvár zahlásila že už riadne dlho čaká na víno. Mišo sa schuti zasmial.
„A ty tu čo robíš?“
„Som tu s tým kamarátom čo som ti ho spomínal, ideme niekde na pivo“
„To fakt si tu s ním? Tak mi ho ukáž“, nástojčivo povedala a ani sa nenazdala už pri nich stál vysoký chalan so smutným pohľadom a so šiltovkou na hlave. Mišo sa nervózne pozrel na obidvoch či musí byť zase on, ten, ktorý bude dvoch neznámych predstavovať. Nakoniec sa však premohol.
„Tak toto je Marek a tú bundu má na sebe len preto, lebo sa páči jeho mame“
Marek sa trochu usmial, pohľadom prebehol svoju bundu, no na Maju sa ani nepozrel.
„Maja, teší ma. Že vraj si dobrý herec“, povedala s úsmevom a podala mu ruku. Nemal to byť kompliment ani pokus o flirt, len opakovala Mišove slová, keď jej o Marekovi „depkáčovi v šiltovke“ rozprával.
„Hmm“, na Marekovi nebolo vidno ani kúsok chuti pokračovať v rozhovore.
„Mne sa tá bunda páči“, pokračovala Maja s úmyslom predviesť tú komunikatívnejšiu stránku svojej osobnosti. Vravela si, že je síce úplne normálne, že nie je každému sympatická na prvý pohľad, ale aspoň zo slušnosti sa nemusel tváriť tak znudene tú krátku chvíľu čo stáli vedľa seba.
„Vyzerá ako neoprén“, zahlásil Marek ale dovolil jej aby ju skúsila na dotyk. Mišo spokojný so svojím predstavovacím výkonom si odpľul a prestupoval z nohy na nohu čakajúc kedy už pôjdu.
„Vieš čo trdlo, choďte už, vidím, že si nervózny“, rozlúčila sa a chalani išli svojím smerom.
Keď sa objavila Silva s fľaškou vína a broskyňovej vodky, hneď svoje ubíjajúce myšlienky presmerovala niekde preč a nahodila „status piatok“ a čím viac ubúdalo z fľašky, tým viac nemusela svoju veselú náladu len predstierať a tým viac jej chodil po rozume Marek. Nakoniec celú situáciu a jeho správanie zhodnotila tak, že je to naozaj depkáč, tak nemohla čakať iný prístup. Ale pekný depkáč, fakt strašne pekný...
Asi o dve hodiny na to Silva už obdivovala obsah svojho žalúdka v boxe pod stolom.
„Niekto by ju mal odviezť domov“, povedala Lenka popíjajúc kolu. Dívala sa na Silvu mrzutým pohľadom, naozaj nemala rada, keď sa niekto z jej kamarátov opil do nepríčetnosti.
„No ale ja to nebudem...“Maja sedela pod barom so zavretými očami vedľa Lenky a snažila sa zhlboka dýchať, aby sa aj z nej nedostalo von všetko to, čo vypila a zjedla. Celý čas čo vládala mať oči otvorené pozorovala Lukáša, každý jeho pohyb, pohľad. Spočiatku mala silnú túžbu ísť za ním, ale teraz jej to bolo už úplne jedno. Jediné čo si želala bolo byť už doma a spať, ale až tak moc sa nedokázala prekonať, aby sa zdvihla z miesta.
„Aha kto ti ide“, zašepkala Lenka smerom k Maji, ktorá po chvíli vnútorného boja otvorila oči a uvidela Lukáša ako sa tackavým krokom snaží dostať od dverí k baru. Postavila sa a stiahla ho vedľa seba. Dal sa do takej polohy ako bola Maja. Zavrel oči a hlavu si zohol medzi kolená. Pritisla sa k nemu a do nosa jej udrela tá známa intenzívna vôňa nejakej chlapčenskej lacnej voňavky. Pozrel sa na ňu a pokúsil sa o úsmev. Zdvihol jej hlavu a začal ju bozkávať. Cítila len chuť fernetu zmiešanú s cigaretami, ale nepokúsila sa prestať. V tej chvíli jej bolo úplne jedno koho jazyk má v ústach, dôležité bolo pre ňu to, že v takej polohe sa jej aspoň netočila hlava.
„Môžeš mi ju na chvíľu požičať?“. Lenka odtrhla Maju od Lukáša a jeho hlava opäť klesla dole ku kolenám.
„Čo to robíš prosím ťa? Už to vidím ako budeš zajtra fňukať“
„No a čo...“, neprítomne zamrmlala Maja, otočila sa späť k Lukášovi, aby pokračovali v tom čo začali. V hlave jej dunelo, počula len nezrozumiteľné slová a búchanie, oči nedokázala mať dlhšie otvorené. Lukáš bol na tom podobne, ak nie ešte horšie.
„Poď, ideme k tebe domov“, ozval sa po chvíli. Pomohol jej vstať a odišli von. Lenka sa len bezmocne dívala, vedela že Maja si aj tak urobí to, čo chce a tak sa postavila aj ona a išla robiť záchrancu Silve, ktorá so sebou márne bojovala, ale nohy ju neposlúchali.
Lukáš s Majou sa zastavili pri rieke v lesíku. Začal ju bozkávať na krk a vyzliekať jej bundu.
„Prestaň...“
„Mám na teba strašnú chuť“ a neprestával.
„Ale nie tu...“
„Ale ano tu a teraz“, rozopol si nohavice, chytil jej ruku a naznačil jej kam ju má dať. Nechala sa viesť lebo nevládala odporovať. V diaľke svietili len pouličné lampy, v ich blízkosti nebolo vidieť ani počuť nikoho, na to, že bola piatková noc všetko vyzeralo dosť pusté. Po chvíli rozmýšľania, či si má teraz ľahnúť a vyspať sa s ním alebo bežať preč odmietla pokračovať v tom, čo od nej chcel, chytila ho za ruku a ťahala ho smerom k nej domov.
„Tak teraz ma ideš odprevadiť a potom ti zavolám taxík a pôjdeš aj ty domov ano?“
„Ale ja som chcel s tebou spinkať v tvojej postieľke“, povedal smutným hlasom, ale nechal sa ťahať ďalej.
„To ale teraz nebude možné, lebo u nás sú všetci doma“. Po tom, ako urobila rázne rozhodnutie a rozhodla sa, že sa s ním nevyspí, ani sa ho nebude dotýkať sa cítila oveľa triezvejšie.
„Dobre choď už“, snažila sa ho poslať preč no Lukáš nejavil ani náznak toho, že by sa chystal na odchod. Maja zazívala a oprela sa o stenu pred dverami do vchodu. Teraz sa na nej začali prejavovať známky opitosti oveľa intenzívnejšie a bola ešte viac unavená.
„Daj mi ešte pusu“, zaprosil Lukáš a pritisol sa k nej. Myšlienka na to, že posteľ už má na dosah ju prinútila dať mi ešte pusu a skoro pri tom zaspala. Otočil ju tvárou k stene a ani sa nenazdala, už mala nohavice stiahnuté pri kolenách a on sa zo všetkých síl snažiť dosiahnuť to, o čo mu od začiatku išlo. Sama sebe sa čudovala, ale vôbec sa nebránila. Až keď začula jeho vzdychy tak si uvedomila vážnosť situácie. Hocikto mohol ísť okolo, hocikto mohol vyjsť z domu alebo sa dívať z okna. Okamžite ho od seba odsotila, napravila si tričko a vytiahla si nohavice. On tam len stál, snažil sa udržať rovnováhu, čo sa mu nie moc dobre darilo a nezmohol sa ani na slovo. Zrazu sa vo vchode zasvietilo a opäť bolo počuť ten strašný zvuk, keď sa otvárajú dvere.
„Okamžite si zapni ten opasok!“, potichu zavrčala a Lukáš vynaložil všetky sily, aby sa mu to podarilo. Zrazu sa otvorili vchodové dvere a z nich vyšiel jej otec.
„Hm, nemeškáš náhodou?“, ľahostajne sa spýtal, vyfúkol obláčik dymu a pozrel sa na Lukáša, ktorý skoro spadol do kríkov.
„Hej, už idem domov...“
„Tak to by si mala, a ten mladý opitý by mal ísť tiež“, povedal a odpochodoval preč dať si pár nočných koliečok okolo domu.
„Choď už prosím ťa, buď rád, že to dopadlo takto“, povedala a nečakajúc na to, čo jej Lukáš povie otvorila dvere a zmizla v tmavom vchode.
Doma sa zavrela do izby, ľahla si na posteľ a neskutočne ďakovala Bohu, že jej otec nevyšiel von o minútu skôr lebo teraz by ona aj Lukáš ležali na jednotke intenzívnej starostlivosti ak by to vôbec prežili. Vtedy v noci si uvedomila jednu vec: že už nikdy v živote nechce Lukáša vidieť, ani cítiť, ani sa ho dotýkať. Znechutil sa jej po všetkých stránkach a neskutočne moc ľutovala toho, že mu na chvíľu dovolila, aby si s ňou robil čo sa mu zachcelo.
