Poznáš ten pocit, keď si myslíš, že si najšťastnejší človek na svete… Prežiješ nádherný večer, ľahneš si s pocitom šťastia, ktoré zaplavuje celé tvoje vnútro, nemyslíš na nič... ten pocit eufórie ťa núti kričať šťastím, žiadne problémy, starosti, povinnosti, nič... Ráno sa prebudíš, chceš si pripomenúť to šťastie, zapneš net alebo chytíš mobil a po prvej správe, prvej vete začneš pochybovať o minulej noci. Nevieš či to bola realita alebo len sen, myšlienky ti blúdia a pripomínaš si všetky súvislosti. Stalo sa to? Alebo som sníval? Tak sa pýtaš, ako to bolo... a začneš sa utvrdzovať, že to bolo skutočné iba v tvojej hlave... sen sa rozplynul, a z pocitu šťastia zostal pocit prázdna, keď nedokážeš zo seba vypudiť ani jeden pocit, ani jednu myšlienku... Čo je horšie? Byť mŕtvy, alebo žiť a nič necítiť...?